silvi

Mám pocit, že tie najväčšie zážitky a veselé spomienky som zažila v nepohodlí a nie v pohodlí ako by sa mohlo zdať. Napríklad keď sme sa zobrali partia dobrých kamarátov chatovať do lesa do malej nepohodlnej chatky zbuchanej z pár dosák, kde izby nevyrážali dych luxusom, ale bolo to o starom nábytku, o starých drevených oknách, ktoré si svoje odslúžili a predsa to malo svoje čaro. Večer sme si posadali okolo ohníka, opekali špekačky a pri gitare si zaspievali trampské pesničky a v noci sa strašili horormi a zabávali sa až do rána bieleho ako správna partia, ktorá vyrazila za dobrodružstvom. Naproti tomu môžem dať do porovnania pohodlnú dovolenku v peknom hoteli s peknými izbami,kde je všetko strojené s personálom, ktorý sa nasilu usmieva. Raňajky, obed, večera zaistené a Vy sa nemusíte o nič starať, len sa prechádzať a vyvaľovať na pláži. Nevravím, že takéto niečo nepadne dobre aj zážitky sú nejaké, ale aj tak to nemá pre mňa na nepohodlie s dobrou partiou kamarátov niekde na výlete za dobrodružstvom s kopou zážitkov, kde sa smejete a bavíte od rána do večera. Nepohodlie v nás evokuje pocit neustálej činnosti, takže konštatujem, že aj nepohodlie má svoje výhody priatelia a nie je ich málo.

PS: Pripájam starú dobrú trampskú pieseň, tak zaspomínajte priatelia a zážitkujte, lebo zážitky sú to čo nám zostáva navždy :) http://www.youtube.com/watch?v=RsNn2AVc2yw&list=PLWwdNWO5HFYSZFiLiL0D4pOHpzwiGYkXl&index=11