Byť skutočne slobodný!
20. augusta 2013,
silvi,
spoločenská
Som naozaj slobodný človek? Možno sme si túto otázku už v živote položili a možno sme si už na ňu aj odpovedali, možno odpovedáme a možno odpovedať budeme. Skutočná sloboda súvisí s ľudským duchom.
Je to taká sloboda, keď sme takými akými skutočne sme, keď sa prejaví naše skutočné JA a nie systém názorov a presvedčení, podľa ktorých nás naučila spoločnosť žiť. Keď pozorujeme malé dieťa, vidíme slobodného človeka, toto dieťa sa usmeje kedy chce, robí to čo chce a to preto, lebo nie je ešte domestikované názormi rodiny a spoločnosti. Deti netrápi minulosť a budúcnosť, pretože žijú prítomnosť, tešia sa zo života, sú šťastné a milujú. Keď sa stávame dospelými, sme ovplyvňovaní názormi a pravdami rodičov a spoločnosti. Toto sa deje z generácie na generáciu a my to považujeme za normálne. Nemôžme obviňovať rodičov, že nás nenaučili a nedali nám všetko čo sme potrebovali, mohli nás naučiť totižto iba to čo vedia oni sami. Robili to najlepšie čo vedeli a ak nás občas zraňovali a nepočúvali nás, to preto, že to isté odovzdali rodičia im. Nemohli sa zachovať inak, pretože inak to nevedeli, alebo ich to nenaučili. Naše skutočné JA je však stále ukryté v nás a je stále ako to malé slobodné dieťa. Z času na čas sa prejaví, keď sa dobre bavíme, sme šťastní alebo vyjadrujeme sami seba v tom čo nás baví. Sú to tie šťastné chvíle, keď ste sami sebou. Sloboda, ktorú hľadáme je vyjadrovať sám seba vždy a nie len občas. Kašlime na sen spoločnosti, ktorá nám stále ukazuje ako chce aby sme vyzerali a správali sa, to všetko sú zaužívané postupy potláčania samých seba drvivou spoločnosťou. Nebojme sa vyjadriť vlastný názor a konanie, pretože slobodní budeme až vtedy, keď to dokážeme. PS: Začnime slobodne žiť! :) http://www.youtube.com/watch?v=lokBkOIAuIA
Je to taká sloboda, keď sme takými akými skutočne sme, keď sa prejaví naše skutočné JA a nie systém názorov a presvedčení, podľa ktorých nás naučila spoločnosť žiť. Keď pozorujeme malé dieťa, vidíme slobodného človeka, toto dieťa sa usmeje kedy chce, robí to čo chce a to preto, lebo nie je ešte domestikované názormi rodiny a spoločnosti. Deti netrápi minulosť a budúcnosť, pretože žijú prítomnosť, tešia sa zo života, sú šťastné a milujú. Keď sa stávame dospelými, sme ovplyvňovaní názormi a pravdami rodičov a spoločnosti. Toto sa deje z generácie na generáciu a my to považujeme za normálne. Nemôžme obviňovať rodičov, že nás nenaučili a nedali nám všetko čo sme potrebovali, mohli nás naučiť totižto iba to čo vedia oni sami. Robili to najlepšie čo vedeli a ak nás občas zraňovali a nepočúvali nás, to preto, že to isté odovzdali rodičia im. Nemohli sa zachovať inak, pretože inak to nevedeli, alebo ich to nenaučili. Naše skutočné JA je však stále ukryté v nás a je stále ako to malé slobodné dieťa. Z času na čas sa prejaví, keď sa dobre bavíme, sme šťastní alebo vyjadrujeme sami seba v tom čo nás baví. Sú to tie šťastné chvíle, keď ste sami sebou. Sloboda, ktorú hľadáme je vyjadrovať sám seba vždy a nie len občas. Kašlime na sen spoločnosti, ktorá nám stále ukazuje ako chce aby sme vyzerali a správali sa, to všetko sú zaužívané postupy potláčania samých seba drvivou spoločnosťou. Nebojme sa vyjadriť vlastný názor a konanie, pretože slobodní budeme až vtedy, keď to dokážeme. PS: Začnime slobodne žiť! :) http://www.youtube.com/watch?v=lokBkOIAuIA