silvi

Existuje minimálne množstvo spravodlivosti a zostáva len dúfať, že jestvuje nejaké vyššie poznanie, ktoré nás ľudí presahuje a nespravodlivosť, ktorú konali ľudia, konajú a konať aj s pravdepodobnosťou budú, bude raz potrestaná. Na tomto svete súvisí spravodlivosť jedine s ľudským svedomím. Vlastne svedomie je niečo tajomné, čo bolo do nás ľudí ukryté. Keď vidím nespravodlivosť búri sa mi krv v žilách, ako je možné, že človek sa stáva tak nepriateľským, sebeckým a v tých najhorších prípadoch, potrebuje sa stále zahrňovať bohatstvom, mať veľké luxusné domy a byty, mať v garáži luxusný vozový park a každú chvíľu sa voziť na aute inej značky, mať drahé šaty a za týmto všetkým postaviť vysoké ploty aby bol neohrození. Neuvedomuje si však, že práve týmto dáva najavo, že je ohrození druh. Ľudia sa strašne zahrňujú nepodstatnými vecami, ktoré ani nepotrebujú a nevyužívajú. Každý z nás si chce žiť dobre, to je jasné, ale človek nato nepotrebuje mať milióny, množstvo domov a áut. Nemám pocit, že ľudia čo všetko toto majú sú šťastní a majú šťastné vzťahy a rodiny, práve naopak. Ľudia z chudobnejších pomerov si vedia viac vážiť domov, prácu, rodinu a priateľov. Sú viac vrúcnejší  a viac ľudskejší a to je oveľa väčšie bohatstvo. Je to bohatstvo, ktoré sa nerozdáva do našich rúk, ale do našich sŕdc a je večné. Viem, že máme na Slovensku mizerné platy, viem že žijeme z výplaty do výplaty, ale nikdy nestavajme peniaze na prvé miesto v našom živote. Aj keď žijeme z mála, žijeme krajší a lepší život ako milionári. Odovzdávame našej rodine a priateľom krajšie a podstatnejšie hodnoty ako je hodnota peňazí. Áno snažme sa v živote o dobrú prácu s dobrým zárobkom, to všetko je normálna snaha o užitočné vedomosti a skúsenosti ktoré šľachtia, keď si dobrú prácu vybojujeme vlastným dlhodobým úsilím, skutočne si ju vážime. Mať však veľa peňazí je choroba, ktorá zožiera a ničí vnútro a charakter. Z ľudí sa stávajú otroci peňazí a peniaze sú ich bohom, ktorému sa klaňajú. Lenže aj táto choroba je smrteľná a peniaze a majetky si tam niekam, kam sa raz všetci odoberieme nevezmeme. Mám však pociť, že ľudskosť, dobrotu a všetky tie úžasné nehmotné hodnoty áno. Preto chcem žiť život taký, aby tu po mne ostalo niečo dobré a zmysluplné a taký za ktorý ma raz tam niekde, kde odíde moja duša pochvália a chcem aby bol plný týchto nehmotných bohatých hodnôt, ktoré si môžme navzájom odovzdávať a tešiť sa z nich a nemusíme sa strachovať, že o ne raz prídeme ako o peniaze. PS: Skutočnú radosť budeme mať z nášho dobrého a bohatého srdca :) http://www.youtube.com/watch?v=pNO61Rf2swk